Na spomienke Slovenskej národnej jednoty 60 ľudí

Na prvej spomienkovej akcii k výročiu vzniku Slovenského štátu, ktorý v piatok 14. marca usporiadala Slovenská národná jednota, sa zúčastnilo 60 ľudí. Novinári to komentujú ako postupný pokles záujmu, nutné však pripomenúť, že tento rok sa uskutočnia ešte tri ďalšie významnejšie akcie v súvislosti s oslavami vzniku vojnového štátu. Zajtra sa stretnú sympatizanti Slovenskej pospolitosti v Bratislave, v Čakajoviach organizuje svoju vlastnú spomienku Slovenské hnutie obrody a v nedeľu v Nižnej Šebestovej pri Prešove Nové slobodné Slovensko. Viac tu.

Video sme.sk

AKTUALIZOVANÉ 13.3.: Prehľad spomienkových akcií k výročiu tzv. Slovenského štátu

Na výročie vzniku Slovenského štátu ohlásili svoje spomienkové akcie Slovenské hnutie obrody a Slovenská pospolitosť. Slovenské hnutie obrody, umiernená nacionalistická organizácia, ohlásila na sobotu 15. marca tradičné zhromaždenie v Panteóne slovenských dejateľov v Čakajovciach, kde stojí i socha Jozefa Tisa. Konať sa bude o 16:30, podporuje ho i malá východoslovenská skupina Stropkovská stráž. Minulý rok sa na organizácii akcie podieľalo i Nové slobodné Slovensko, bývalý spojenec Slovenskej pospolitosti. Predstavitelia NSS boli v minulosti i pri založení rozpustenej Slovenskej pospolitosti - Národnej strany, predseda NSS Radovan Novotný sa vtedy stal dokonca Pobočníkom Vodcu Mariána Kotlebu. Po rozpustení strany došlo medzi oboma skupina k sérii osobných nezhôd a Nové slobodné Slovensko nakoniec nepodporilo spoločnú kandidátku Slovenskej pospolitosti a Slovenskej ľudovej strany pre parlamentné voľby v roku 2006.


Vlastnú akciu organizuje Slovenská pospolitosť, ktorej členovia a sympatizanti by sa mali stretnúť tiež v sobotu 15. marca na Martinskom cintoríne v Bratislave, kde má hrob prezident vojnovej republiky Jozef Tiso. AKTUALIZOVANÉ: Ešte pred Slovenskou pospolitosťou sa v piatok 14.marca o 11.00 na Martinskom cintoríne uskutoční spomienková akcia organizovaná Slovenskou národnou jednotou Stanislava Pánisa a jej blízkou SpoločnosťouDr. Jozefa Tisu.


Nové slobodné Slovensko nakoniec ohlásilo vlastnú spomienku na Slovenský štát, ktorá sa uskutoční v nedeľu 16. marca o 11:15 v Nižnej Šebestovej neďaleko Prešova.


Pravdepodobne najväčšou akciou ultrapravice na výročie vzniku Slovenského štátu, s podporou celého radu skupín, však zostáva ohlásený Pochod proti drogám v Nitre, na ktorého organizácii sa podieľajú aktivisti militantnej nacionálne-socialistickej leaderless siete Národný odpor Slovensko.

Na pochod do Nitry pozývajú ďalšie krajne pravicové skupiny

Pozvánky na pochod proti drogám sa okrem oficiálnej stránky aktivistov neonacistického hnutia Národného odporu, nacionálne-socialistického blogu Hlavu hore či Slovenskej pospolitosti objavili i na serveri beo.sk (bývalý Národný pozorovateľ) a na stránke neregistrovanej malej východoslovenskej skupiny Stropkovská stráž, ktorá zväčša spolupracuje s umiernenými krajne pravicovými nacionalistickými organizáciami ako je Nové slobodné Slovensko a Slovenské hnutie obrody.

V súvislosti s pochodom čítajte na blogu Nepriatelia demokracie:

Národný odpor bude pochodovať Nitrou

Kto je Národný odpor Slovensko alebo Aktivizácia nacionálneho socializmu na slovenskej krajnej pravici

Oznámenie o pochode Nitrou miestnou samosprávou

Pochod proti drogám: Možnosti a limity demokracie obmedziť právo na zhromažďovanie

Pochod proti drogám podporujú nacionálni socialisti i Slovenská pospolitosť

Pozvánka na pochod v Nitre na stránke odpor.org

Pochodu v Nitre sa chce postaviť radikálna ľavica

1. marca bola pred dvoma rokmi rozpustená SP-NS

1. marca 2006, teda pred dvomi rokmi, Najvyšší súd pristúpil k absolútne precedentnému rozhodnutiu, ktorým rozpustil Slovenskú pospolitosť - Národnú stranu, prvú a doteraz jedinú politickú stranu rozpustenú po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Rozpustenie SP-NS je možné považovať za jeden z najvýznamnejších momentov ochrany demokracie v modernej slovenskej histórii, vďaka ktorým bolo možné aspoň pred nástupom novej vlády, počas ktorej doznala politika ochrany demokracie významných obmien a získala významne selektívnejšiu povahu, Slovensko považovať za krajinu, ktorú je možné zaradiť k teoretickému konceptu militantných demokracií. Rozpustenie SP-NS, teda zákonné obmedzenie práva na združovanie v politických stranách, je tak možné spolu napríklad s rozpustením Socialistickej ríšskej strany, označiť za najsilnejšie prostriedky ochrany liberálnych demokracií po 2. svetovej vojne.

Čítajte na blogu Nepriatelia demokracie: Rozsudok Najvyššieho súdu, ktorým bola rozpustená Slovenská pospolitosť - Národná strana

Samotná Slovenská pospolitosť - Národná strana návrh Generálnej prokuratúry na rozpustenie napadla v rozsiahlom argumentačnom spise, ktorý je doteraz dostupný na stránkach SP.

Azda najviac kontroverznou programovou prioritou SP-NS sa podľa rozhodnutia súdu stala proklamovaná ambícia strany odstrániť parlamentnú demokraciu a vybudovať nový slovenský stavovský štát na národnom, kresťanskom a sociálnom princípe. Generálny prokurátor poukazoval predovšetkým na navrhované rozdelenie občanov do deviatich stavov podľa povolaní a jedného stavu „národnostné menšiny“, pričom registrácia v stave by bola dobrovoľná, avšak iba registrovaný člen stavu by mal možnosť voliť (čím by bol porušený ústavný princíp všeobecnosti volieb); počet zástupcov každého stavu v zákonodarnom zbore by pritom závisel od počtu členov stavu (čím by bol porušený ústavný princíp rovnosti každého hlasu). Rozdelenie zriadenia na deväť stavov podľa povolaní a stavu národnostné menšiny (ktoré by navyše nezískavali zástupcov podľa pomerného princípu na základe počtu členov, ale výhradne také, aké zastúpenie má slovenská menšina v tzv. domovskej krajine minority) podľa prokurátora rozdeľovalo občanov na dve skupiny s neplnohodotným prístupom k základným právam.


Slovenská pospolitosť vo svojej obsiahlej obhajobe odmietla, že by tzv. stavovská demokracia ako taká predstavovala závažnú zmenu náležitostí demokratického ústavného štátu, keďže prvky stavovského systému sú podľa nej prítomné napríklad v politickom systéme Írska, Slovinska a Veľkej Británie. Podmienenosť účasti na voľbách predchádzajúcou registráciou v stave je podľa združenia porovnateľná s povinnosťou zapísania voliča do voličských zoznamov, čo však Najvyšší súd odmietol s argumentáciou, že „inštitút stáleho zoznamu voličov je organizačným nástrojom len pre samotnú organizáciu a usporiadanie volieb“, zatiaľ čo „systém organizácie občanov v stavoch podľa povolaní má za cieľ iné usporiadanie spoločnosti, čo jednoznačne vyplýva z programu SP-NS, a to rozdielneho od systému parlamentnej demokracie“.

Azda najvýraznejšie porušenie princípov demokracie, rozdelenie stavov na skupinu podľa povolaní a skupinu „národnostné menšiny“, Slovenská pospolitosť obhajovala nepochopením zo strany prokurátora, keďže podľa nej sa do stavu podľa povolaní môžu registrovať všetci občania Slovenskej republiky, a teda i príslušníci národnostných menšín, a desiaty stav „národnostné menšiny“ má vďaka svojej reciprocite vo vzťahu k účasti slovenskej menšiny na legislatívnom procese v iných krajinách predstavovať to, že „de facto v systéme, ktorý presadzuje SP-NS, môžu mať menšiny významnejšie zastúpenie v zákonodarnom zbore ako je im to umožnené dnes“, keďže okrem mandátov získaných v rámci profesných stavov budú mať nárok i na akési bonusové kreslá v desiatom stave. Ak by sme sa držali striktne textu Ľudového programu SP-NS, takáto interpretácia by pravdepodobne bola možná, no nezhoduje sa s kontextom celého materiálu, činnosťou a vyhláseniami strany a nebola by zasadená do širších súvislostí. Námietku SP-NS Najvyšší súd neuznal, keď povedal, že takýto výklad je v podstate dodatočným vysvetlením strany a samotný Ľudový program ho neobsahuje. A dodáva: „Svojou formuláciou, podľa ktorej člen stavu môže voliť alebo byť volený len v rámci svojho stavu, v podstate vylučuje možnosť tvrdeného uplatnenia volebného práva vyplývajúceho z členstva v stave podľa povolania a deklarovaného princípu voľby zástupcov národnostnej menšiny“.

Rozhodnutie SP-NS malo zásadný vplyv nielen na redefiníciu kľúčových princípov ochrany demokracie na Slovensku, ktorá nadobudla výrazne preventívny charakter a v tejto chvíli už bola schopná zamedziť rastu takých nepriateľov demokracie, ktorí by potencionálne bezpečnostné riziko predstavovali v budúcnosti, i keď sa v tejto chvíli snažia viac či menej udržať v rámci pravidiel hry parlamentnej liberálnej demokracie; následkom tohto rozhodnutia a následného fiaska vo voľbách v júni 2006, kedy predstaviteľov SP na svoju kandidátku kooptovala Slovenská ľudová strana, došlo k definitívnemu rozkladu hnutia. Regionálne štruktúry Slovenskej pospolitosti sa rozpadli, členská základňa sa otriasla v základoch, významne boli narušené kontakty s inými ultrapravicovými skupinami, predovšetkým s dovtedy najbližším spojencom, Novým slobodným Slovenskom. Slovenská pospolitosť zostala marginalizovaná v podstate až dodnes a nepredstavuje významnejší prúd na slovenskej krajnej pravici.

Sledujte video Slovenskej pospolitosti o prenasledovaní jej členov bezpečnostnými zložkami štátu



SP dnes (Na 2. marca 2008 pripravuje Slovenská pospolitosť protest proti vyhláseniu nezávislosti Kosova. Uskutoční sa o 12.00 na Námestí SNP. Súčasný stav organizácie, ktorej protestov sa zúčastňuje vždy len niekoľko jednotlivcov, maximálne dve-tri desiatky účastníkov, však napovedá, že akcia nebude mať väčší význam - a v porovnaní s pochodom v Nitre nepredstavuje väčšie bezpečnostné riziko.) UPDATE Po upozornení v diskusii sa ukázalo, že táto informácia je nepravdivá, SP protest neorganizuje, plánuje sa na ňom len zúčastniť. Protest je samostatnou občianskou inciatívou, viac tu. Za chybu, ktorá vznikla nedostatočným overením si textu na stránke SP (porovnávané boli len niektoré vybrané weby slovenskej krajnej pravice), sa ospravedlňujem. Za upozornenie ďakujem.

Rozpustenie Slovenskej pospolitosti - Národnej strany Najvyšším súdom Slovenskej republiky

(kliknutím zväčšíte obrázok)

Pochod proti drogám: Možnosti a limity demokracie obmedziť právo na zhromažďovanie

Obmedzenie zhromažďovacieho práva patrí v súčasnosti medzi najčastejšie používané prostriedky (militantnej) demokracie pri stretoch s nepriateľmi demokracie, v súčasnosti najmä pri stretoch demokracie a krajnej pravice na Slovensku a v Českej republike. Jedná sa pritom o jeden z najkontroverznejších nástrojov ochrany demokracie (viď udalosti v Bruseli 11. septembra 2007, kde bola rozpustená demonštrácia proti islamizácii Európy), ktorého použitie je navyše výrazne determinované limitami, ktoré si sama demokracia stanovila, v snahe posytnúť maximálny priestor ústavným slobodám jednotlivca. Otázka, či a ako zákazať alebo rozpustiť verejné demonštrácie nepriateľov demokracie sa stáva kľúčovými námetom diskusií o ochrane demokracie už od zásahu slovenskej polície v Modre proti dvom stovkám prívržencov ultrapravice na manifestácii, ktorú organizovala Slovenská pospolitosť; ostatne, debata kontinuálne pokračovala i v prípade prvomájového pochodu Národního odporu v Brne, vrcholiac v ostatných týždňoch udalosťami v Prahe na výročie Krištáľovej noci či nezákonným zakázaním pochodu v Plzni, ktorý sa nakoniec uskutoční 1. marca 2008.

Video Slovenskej pospolitosti o prenasledovaní ultrapravice aj so zásahom v Modre

Najnovšie sa možnosti a limity demokracie obmedziť zhromažďovacie právo diskutujú v súvislosti so snahou Národného odporu Slovensko organizovať verejné demonštrácie; je pritom nutné si v tejto súvislosti uvedomiť, že v prípade Národného odporu Slovensko sa v porovnaní so Slovenskou pospolitosťou nejedná o organizáciu, ktorá sa snaží aspoň navonok udržať v rámci ústavne-konformného spektra, ale naopak, o otvorene antisystémovú militantnú sieť na aktivistickej báze, ktorej jednoznnačným cieľom je nahradiť demokraciu nacionálne-socialistickým nedemokratickým režimom. Plánovaný pochod proti drogám, na ktorom bude Národný odpor zrejme participovať, je teda pre túto sieť možnosťou sebaprezentácie na verejnosti.

Ústava v súvislosti s právom na zhromažďovanie hovorí:

Čl. 28

(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.

(2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demo-kratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy
.

Zhromaždenie teda nemusí byť povolené nijakým úradom, no musí byť vopred oznámené. Miestne úrady síce nepovolujú žiadne zhromaždenie, no na základe Zákona o zhromažďovacom práve ho môžu za istých okolností zakázať, v prípade, ak by účelom zhromaždenia bolo:

a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;
b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;
c) inak porušovať ústavu a zákony.

Miestny úrad má navyše právo takto postupovať i v prípade,

Zhromaždenie, ktoré bolo oznámené a nebolo zakázané, môže byť rozpustené, ak sa podstatneodchýlilo od oznámeného účelu takým spôsobom, že v priebehu zhromaždenia nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz.

Otázka, či existujú možnosti demokracie pochod proti drogám, plánovaný na 14. marca 2008, zakázať, je skôr pre právnikov, no keďže pochod nahlásila fyzická osoba, Juraj Vaňo, ktorý je síce spájaný s Národným odporom, no pochod neorganizuje skupina samotná, a téma pochodu proti drogám nijakým spôsobom nezadáva príčinu na zákaz, je táto možnosť skôr len teoretická. Podľa môjho názoru by zákaz možný bol v prípade, keby nahlasovateľom pochodu bol samotný Národný odpor Nitra či Národný odpor Slovensko: v tomto prípade by sa totiž jednalo o pochod, ktorý bol spojený priamo so sieťou aktivistov hnutia, ktoré podnecuje rasovú a národnostnú neznášanlivosť, a teda by sa naň vzťahoval odsek, ktorý hovorí, že zhromaždenie sa zakáže, ak je jeho účelom

popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov

pričom v istom kontexte už samotná organizácia zhromaždenia takýmto hnutím môže byť považovaná za porušenie zákona. Mnohé naznačuje skúsenosť z Prievidze, kde miestna samospráva zakázala spomienkový pochod na vojnový Slovenský štát, pričom ako jeden z dôvodov uviedla, že

keďže v minulosti došlo počas akcií organizovaných týmto hnutím k šíreniu antisemitských a xenofóbnych myšlienok, existuje odôvodnený predpoklad, že účel zhromaždenia bude smerovať k popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv občanov pre ich národnosť, rasu , pôvod alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov

Pochod proti drogám, ktorý sa bude konať v Nitre 14. marca 2008, by teda pravdepodobne bolo možné zakázať v prípade, že by na ňom došlo k propagácii hnutia Národný odpor. Je totiž nutné si uvedomiť, že propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu práv iných nemožno nazývať len hajlovanie či používanie nacistických symbolov; i propagácia hnutia Národný odpor, ktoré sa hlási k nacionálnemu socializmu a odstráneniu demokracie, by mohla byť podľa tohto zákona považovaná za trestnú. O tom, že na organizácii pochodu Národný odpor participuje, pravdepodobne nemá význam diskutovať; rovnako pravdepodobné je, že tak ako i v minulosti, i v tomto prípade na heslá ako Národný odpor, ulice sú naše príde. V tej chvíli však pochod pravdepodobne získa charakteristiky, pre ktoré je možné ho rozpustiť.