1. marca bola pred dvoma rokmi rozpustená SP-NS

1. marca 2006, teda pred dvomi rokmi, Najvyšší súd pristúpil k absolútne precedentnému rozhodnutiu, ktorým rozpustil Slovenskú pospolitosť - Národnú stranu, prvú a doteraz jedinú politickú stranu rozpustenú po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Rozpustenie SP-NS je možné považovať za jeden z najvýznamnejších momentov ochrany demokracie v modernej slovenskej histórii, vďaka ktorým bolo možné aspoň pred nástupom novej vlády, počas ktorej doznala politika ochrany demokracie významných obmien a získala významne selektívnejšiu povahu, Slovensko považovať za krajinu, ktorú je možné zaradiť k teoretickému konceptu militantných demokracií. Rozpustenie SP-NS, teda zákonné obmedzenie práva na združovanie v politických stranách, je tak možné spolu napríklad s rozpustením Socialistickej ríšskej strany, označiť za najsilnejšie prostriedky ochrany liberálnych demokracií po 2. svetovej vojne.

Čítajte na blogu Nepriatelia demokracie: Rozsudok Najvyššieho súdu, ktorým bola rozpustená Slovenská pospolitosť - Národná strana

Samotná Slovenská pospolitosť - Národná strana návrh Generálnej prokuratúry na rozpustenie napadla v rozsiahlom argumentačnom spise, ktorý je doteraz dostupný na stránkach SP.

Azda najviac kontroverznou programovou prioritou SP-NS sa podľa rozhodnutia súdu stala proklamovaná ambícia strany odstrániť parlamentnú demokraciu a vybudovať nový slovenský stavovský štát na národnom, kresťanskom a sociálnom princípe. Generálny prokurátor poukazoval predovšetkým na navrhované rozdelenie občanov do deviatich stavov podľa povolaní a jedného stavu „národnostné menšiny“, pričom registrácia v stave by bola dobrovoľná, avšak iba registrovaný člen stavu by mal možnosť voliť (čím by bol porušený ústavný princíp všeobecnosti volieb); počet zástupcov každého stavu v zákonodarnom zbore by pritom závisel od počtu členov stavu (čím by bol porušený ústavný princíp rovnosti každého hlasu). Rozdelenie zriadenia na deväť stavov podľa povolaní a stavu národnostné menšiny (ktoré by navyše nezískavali zástupcov podľa pomerného princípu na základe počtu členov, ale výhradne také, aké zastúpenie má slovenská menšina v tzv. domovskej krajine minority) podľa prokurátora rozdeľovalo občanov na dve skupiny s neplnohodotným prístupom k základným právam.


Slovenská pospolitosť vo svojej obsiahlej obhajobe odmietla, že by tzv. stavovská demokracia ako taká predstavovala závažnú zmenu náležitostí demokratického ústavného štátu, keďže prvky stavovského systému sú podľa nej prítomné napríklad v politickom systéme Írska, Slovinska a Veľkej Británie. Podmienenosť účasti na voľbách predchádzajúcou registráciou v stave je podľa združenia porovnateľná s povinnosťou zapísania voliča do voličských zoznamov, čo však Najvyšší súd odmietol s argumentáciou, že „inštitút stáleho zoznamu voličov je organizačným nástrojom len pre samotnú organizáciu a usporiadanie volieb“, zatiaľ čo „systém organizácie občanov v stavoch podľa povolaní má za cieľ iné usporiadanie spoločnosti, čo jednoznačne vyplýva z programu SP-NS, a to rozdielneho od systému parlamentnej demokracie“.

Azda najvýraznejšie porušenie princípov demokracie, rozdelenie stavov na skupinu podľa povolaní a skupinu „národnostné menšiny“, Slovenská pospolitosť obhajovala nepochopením zo strany prokurátora, keďže podľa nej sa do stavu podľa povolaní môžu registrovať všetci občania Slovenskej republiky, a teda i príslušníci národnostných menšín, a desiaty stav „národnostné menšiny“ má vďaka svojej reciprocite vo vzťahu k účasti slovenskej menšiny na legislatívnom procese v iných krajinách predstavovať to, že „de facto v systéme, ktorý presadzuje SP-NS, môžu mať menšiny významnejšie zastúpenie v zákonodarnom zbore ako je im to umožnené dnes“, keďže okrem mandátov získaných v rámci profesných stavov budú mať nárok i na akési bonusové kreslá v desiatom stave. Ak by sme sa držali striktne textu Ľudového programu SP-NS, takáto interpretácia by pravdepodobne bola možná, no nezhoduje sa s kontextom celého materiálu, činnosťou a vyhláseniami strany a nebola by zasadená do širších súvislostí. Námietku SP-NS Najvyšší súd neuznal, keď povedal, že takýto výklad je v podstate dodatočným vysvetlením strany a samotný Ľudový program ho neobsahuje. A dodáva: „Svojou formuláciou, podľa ktorej člen stavu môže voliť alebo byť volený len v rámci svojho stavu, v podstate vylučuje možnosť tvrdeného uplatnenia volebného práva vyplývajúceho z členstva v stave podľa povolania a deklarovaného princípu voľby zástupcov národnostnej menšiny“.

Rozhodnutie SP-NS malo zásadný vplyv nielen na redefiníciu kľúčových princípov ochrany demokracie na Slovensku, ktorá nadobudla výrazne preventívny charakter a v tejto chvíli už bola schopná zamedziť rastu takých nepriateľov demokracie, ktorí by potencionálne bezpečnostné riziko predstavovali v budúcnosti, i keď sa v tejto chvíli snažia viac či menej udržať v rámci pravidiel hry parlamentnej liberálnej demokracie; následkom tohto rozhodnutia a následného fiaska vo voľbách v júni 2006, kedy predstaviteľov SP na svoju kandidátku kooptovala Slovenská ľudová strana, došlo k definitívnemu rozkladu hnutia. Regionálne štruktúry Slovenskej pospolitosti sa rozpadli, členská základňa sa otriasla v základoch, významne boli narušené kontakty s inými ultrapravicovými skupinami, predovšetkým s dovtedy najbližším spojencom, Novým slobodným Slovenskom. Slovenská pospolitosť zostala marginalizovaná v podstate až dodnes a nepredstavuje významnejší prúd na slovenskej krajnej pravici.

Sledujte video Slovenskej pospolitosti o prenasledovaní jej členov bezpečnostnými zložkami štátu



SP dnes (Na 2. marca 2008 pripravuje Slovenská pospolitosť protest proti vyhláseniu nezávislosti Kosova. Uskutoční sa o 12.00 na Námestí SNP. Súčasný stav organizácie, ktorej protestov sa zúčastňuje vždy len niekoľko jednotlivcov, maximálne dve-tri desiatky účastníkov, však napovedá, že akcia nebude mať väčší význam - a v porovnaní s pochodom v Nitre nepredstavuje väčšie bezpečnostné riziko.) UPDATE Po upozornení v diskusii sa ukázalo, že táto informácia je nepravdivá, SP protest neorganizuje, plánuje sa na ňom len zúčastniť. Protest je samostatnou občianskou inciatívou, viac tu. Za chybu, ktorá vznikla nedostatočným overením si textu na stránke SP (porovnávané boli len niektoré vybrané weby slovenskej krajnej pravice), sa ospravedlňujem. Za upozornenie ďakujem.

Rozpustenie Slovenskej pospolitosti - Národnej strany Najvyšším súdom Slovenskej republiky

(kliknutím zväčšíte obrázok)

Pochod proti drogám: Možnosti a limity demokracie obmedziť právo na zhromažďovanie

Obmedzenie zhromažďovacieho práva patrí v súčasnosti medzi najčastejšie používané prostriedky (militantnej) demokracie pri stretoch s nepriateľmi demokracie, v súčasnosti najmä pri stretoch demokracie a krajnej pravice na Slovensku a v Českej republike. Jedná sa pritom o jeden z najkontroverznejších nástrojov ochrany demokracie (viď udalosti v Bruseli 11. septembra 2007, kde bola rozpustená demonštrácia proti islamizácii Európy), ktorého použitie je navyše výrazne determinované limitami, ktoré si sama demokracia stanovila, v snahe posytnúť maximálny priestor ústavným slobodám jednotlivca. Otázka, či a ako zákazať alebo rozpustiť verejné demonštrácie nepriateľov demokracie sa stáva kľúčovými námetom diskusií o ochrane demokracie už od zásahu slovenskej polície v Modre proti dvom stovkám prívržencov ultrapravice na manifestácii, ktorú organizovala Slovenská pospolitosť; ostatne, debata kontinuálne pokračovala i v prípade prvomájového pochodu Národního odporu v Brne, vrcholiac v ostatných týždňoch udalosťami v Prahe na výročie Krištáľovej noci či nezákonným zakázaním pochodu v Plzni, ktorý sa nakoniec uskutoční 1. marca 2008.

Video Slovenskej pospolitosti o prenasledovaní ultrapravice aj so zásahom v Modre

Najnovšie sa možnosti a limity demokracie obmedziť zhromažďovacie právo diskutujú v súvislosti so snahou Národného odporu Slovensko organizovať verejné demonštrácie; je pritom nutné si v tejto súvislosti uvedomiť, že v prípade Národného odporu Slovensko sa v porovnaní so Slovenskou pospolitosťou nejedná o organizáciu, ktorá sa snaží aspoň navonok udržať v rámci ústavne-konformného spektra, ale naopak, o otvorene antisystémovú militantnú sieť na aktivistickej báze, ktorej jednoznnačným cieľom je nahradiť demokraciu nacionálne-socialistickým nedemokratickým režimom. Plánovaný pochod proti drogám, na ktorom bude Národný odpor zrejme participovať, je teda pre túto sieť možnosťou sebaprezentácie na verejnosti.

Ústava v súvislosti s právom na zhromažďovanie hovorí:

Čl. 28

(1) Právo pokojne sa zhromažďovať sa zaručuje.

(2) Podmienky výkonu tohto práva ustanoví zákon v prípadoch zhromažďovania na verejných miestach, ak ide o opatrenia v demo-kratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, ochranu verejného poriadku, zdravia a mravnosti, majetku alebo pre bezpečnosť štátu. Zhromaždenie sa nesmie podmieňovať povolením orgánu verejnej správy
.

Zhromaždenie teda nemusí byť povolené nijakým úradom, no musí byť vopred oznámené. Miestne úrady síce nepovolujú žiadne zhromaždenie, no na základe Zákona o zhromažďovacom práve ho môžu za istých okolností zakázať, v prípade, ak by účelom zhromaždenia bolo:

a) popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov;
b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti;
c) inak porušovať ústavu a zákony.

Miestny úrad má navyše právo takto postupovať i v prípade,

Zhromaždenie, ktoré bolo oznámené a nebolo zakázané, môže byť rozpustené, ak sa podstatneodchýlilo od oznámeného účelu takým spôsobom, že v priebehu zhromaždenia nastali okolnosti, ktoré by odôvodnili jeho zákaz.

Otázka, či existujú možnosti demokracie pochod proti drogám, plánovaný na 14. marca 2008, zakázať, je skôr pre právnikov, no keďže pochod nahlásila fyzická osoba, Juraj Vaňo, ktorý je síce spájaný s Národným odporom, no pochod neorganizuje skupina samotná, a téma pochodu proti drogám nijakým spôsobom nezadáva príčinu na zákaz, je táto možnosť skôr len teoretická. Podľa môjho názoru by zákaz možný bol v prípade, keby nahlasovateľom pochodu bol samotný Národný odpor Nitra či Národný odpor Slovensko: v tomto prípade by sa totiž jednalo o pochod, ktorý bol spojený priamo so sieťou aktivistov hnutia, ktoré podnecuje rasovú a národnostnú neznášanlivosť, a teda by sa naň vzťahoval odsek, ktorý hovorí, že zhromaždenie sa zakáže, ak je jeho účelom

popierať alebo obmedzovať osobné, politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť, pohlavie, rasu, pôvod, politické alebo iné zmýšľanie, náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov

pričom v istom kontexte už samotná organizácia zhromaždenia takýmto hnutím môže byť považovaná za porušenie zákona. Mnohé naznačuje skúsenosť z Prievidze, kde miestna samospráva zakázala spomienkový pochod na vojnový Slovenský štát, pričom ako jeden z dôvodov uviedla, že

keďže v minulosti došlo počas akcií organizovaných týmto hnutím k šíreniu antisemitských a xenofóbnych myšlienok, existuje odôvodnený predpoklad, že účel zhromaždenia bude smerovať k popieraniu alebo obmedzovaniu osobných, politických alebo iných práv občanov pre ich národnosť, rasu , pôvod alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov

Pochod proti drogám, ktorý sa bude konať v Nitre 14. marca 2008, by teda pravdepodobne bolo možné zakázať v prípade, že by na ňom došlo k propagácii hnutia Národný odpor. Je totiž nutné si uvedomiť, že propagáciou hnutí smerujúcich k potláčaniu práv iných nemožno nazývať len hajlovanie či používanie nacistických symbolov; i propagácia hnutia Národný odpor, ktoré sa hlási k nacionálnemu socializmu a odstráneniu demokracie, by mohla byť podľa tohto zákona považovaná za trestnú. O tom, že na organizácii pochodu Národný odpor participuje, pravdepodobne nemá význam diskutovať; rovnako pravdepodobné je, že tak ako i v minulosti, i v tomto prípade na heslá ako Národný odpor, ulice sú naše príde. V tej chvíli však pochod pravdepodobne získa charakteristiky, pre ktoré je možné ho rozpustiť.

Národný odpor bude pochodovať Nitrou

Jednou z prvých ohlásených akcií pri príležitosti 69. výročia vzniku Slovenského štátu je pochod Nitrou, na ktorom zrejme participuje miestna bunka militantnej leaderless siete Národný odpor Slovensko. Národný odpor Nitra je pritom spomedzi doteraz známych skupín (Nitra, Bratislava, Trnava; v minulosti sa objavili snahy zorganizovať pochod za Jozefa Tisa pod hlavičkou Národného odporu Prievidza, odvtedy však aktivity Národného odporu v Prievidzi nevidieť) najsilnejšou zložkou siete. O plánovanom pochode informoval na svojom blogu Sergej Danilov.

Ohlasovateľom pochodu je Juraj Vaňo, považovaný za aktivistu Národného odporu. Pochod by sa mal uskutočniť 14. marca 2008 ako "pochod proti drogám". Začiatok je plánovaný na 16.00, koniec na 18.30, trasa pochodu by pritom mala viesť zo Železničnej stanice, cez Staničnú ulicu, Štefánikovu triedu až k Divadlu Andreja Bagara. Organizátori nahlásili predpokladaný počet 180 účastníkov pochodu.

Pochod miestna samospráva nezakázala, oznámenie o zhromaždení k dizpozícii na blogu Nepriatelia demokracie tu.

Pochody a manifestácie patria k politickej časti aktivít hnutia Národný odpor, ktorý sa vďaka nim môže prezentovať na verejnosti. Výber tém je pritom mimoriadne opatrný, v ostatnom roku bol zorganizovaný pochod proti homosexuálom a pochod proti drogám, na ktorých sa zúčastnilo asi 70 (resp. 150) prívržencov krajnej pravice. Napriek tomu, že Národný odpor je hnutie otvorene sa hlásiace k národnému socializmu, organizácia takýchto pochodov mu umožňuje demonštrovať svoju silu na verejnosti, keďže Ústava i Zákon o zhromažďovaní zaručujú právo na slobodu prejavu. Zároveň tým prilákajú i aktivistov umiernenejších krajne pravicových aktivistov, v minulosti sa na takýchto verejných akciách NO Slovensko zúčastnili napríklad členovia Slovenského hnutia obrody, ktoré tiež sídli v Nitre.

Čo je to Národný odpor Slovensko?

Čítajte na blogu Nepriatelia demokracie:

Národný odpor Slovensko: Aktivizácia národného socializmu na slovenskej krajnej pravici

Prehlásenie o založení Národného odporu Slovensko

Prehlásenie Národného odporu Slovensko zo 17. októbra 2005 aj s prihlásením sa k myšlienkam NS

Vyhlásenie troch buniek Národného odporu Slovensko zo 7. augusta 2007


Podobný pochod proti drogám sa uskutočnil i minulý rok, v obdobnom termíne, blízkom výročiu vyhlásenia Slovenského štátu. Na diskusných fórach slovenskej krajnej pravice sa pritom objavuje i kritika, že takýto termín zbytočne odláka účastníkov spomienkových akcií, ktoré nesú tému priamo výročia Slovenského štátu.

Video z minulého pochodu



Kľúčovým problémom sa v tomto prípade stáva fakt, že pod hlavičkou pochodu proti drogám príde k verejnej prezentácii militantnej organizácie, otvorene sympatizujúcej s nacionálnym socializmom, ktorá sa v rámci proklamovaného boja proti liberálnej parlamentnej demokracii nevzdala násilia ako formy legitímneho boja (napríklad v priamom protiklade so Slovenskou pospolitosťou na vrchole jej činnosti v období zápasu s rozkladným opatrením bezpečnostných zložiek demokratického ústavného štátu).

Národný odpor Slovensko je neonacistická organizácia, ktorá ako otvorene antisystémový aktér využíva právo na slobodu zhromažďovania, ktoré jej paradoxne zaručuje sama liberálna demokracia.

Pripravujeme Možnosti demokratického ústavného štátu obmedziť slobodu zhromažďovania nepriateľom demokracie.

Národný odpor Slovensko

Krajne pravicová scéna na Slovensku doznala v rokoch 2005 a 2006 výrazných zmien, ktoré významnamným spôsobom determinujú jej vývoj v súčasnosti. Dominantné postavenie ultranacionalistickej korporativistickej Slovenskej pospolitosti sa zosypalo po rozkladnom opatrení bezpečnostných zložiek, rozpustení jej straníckej odnože, Slovenskej pospolitosti – Národnej strany Najvyšším súdom a volebnom fiasku jej lídrov na kandidátke Slovenskej ľudovej strany. Dramatické udalosti na prelome týchto rokov rozhádali zvyšok krajnej pravice, Slovenskú pospolitosť marginalizovali a izolovali a dali možnosť vzniku nových extrémistických skupín, ktoré sa pokúšajú v priestore za pravou hranicou ústavnej konformity zaujať svoje postavenie.

Najaktívnejšími na slovenskej krajnej pravici začínajú byť nové prúdy: umiernené neoľúdácke nacionalistické krídlo tvorené Novým slobodným Slovenskom, Slovenským hnutím obrody či Jednotou slovenskej mládeže, častokrát napojené či parazitujúce na štátom podporovaných inštitúciách, akou je napríklad Matica Slovenská, a opäť aktivizovaní nacionálni socialisti, organizovaní predovšetkým v militantných leaderless skupinách Národného odporu Slovensko.

Národný odpor Slovensko (NO Slovensko) vznikol zo skupín radikálnych nacionalistov, ktorí si vo chvíli, keď sa začali precíznejšie organizovať, zvolili stratégiu odporu bez vedenia vedúcej sily českej militantnej ultrapravice, hnutia Národní odpor. Prvá skupina na území Slovenskej republiky, Národný odpor Nitra, sa začal formovať po účasti skupiny slovenských radikálov na prvomájovom pochode českého Národního odporu v Brne v roku 2005. Jej vznik bol oznámený 20. mája 2005. O niekoľko dní neskôr, 31. mája 2005, vydali jeho aktivisti prvé vyhlásenie, podpísané ako „vyhlásenie NO Slovensko“. V ňom sa v hrubých rysoch pokúsili objasniť dôvody svojho vzniku a našrtnúť niektoré základné programové princípy.

Vyhláseniu, dostupnému v prílohe, chýba akákoľvek ucelenosť a komplexnosť programových zásad, niektoré body si v podstate odporujú, v zásade sa ale Národný odpor Slovensko prezentoval proti imigrácii, zvýhodňovaniu „Cigáňov“, vláde a politickému režimu v krajine, ktorý označoval ako „tyraniu, akú doteraz ľudstvo nepoznalo“. Napriek tomu, že sa NO Slovensko od začiatku považoval za slovenskú sieť autonómnych buniek hlásiacich sa k princípom českého Národného odporu, v ňom chýba orientácia na národný socializmus, charakteristickú črtu organizácie, prítomnú v samotnom Manifeste NO.

Prvým dokumentom, kde Národný odpor Slovensko označuje za svoj ústredný cieľ „presadenie myšlienok NS“ je prehlásenie zo 17.10.2005, kde i bližšie vysvetľuje fungovanie organizácie, predovšetkým princíp leaderless resistance:

„Po neúspechoch iných organizácií sme zvolili inú taktiku boja, ktorá je založená hlavne na vytváraní­ miestnych a oblastných pobočiek. Tento systém je dobrý hlavne preto, že je veľmi ní­zke percento toho, že sa k nám infiltrujú naši nepriatelia a ukončia tým činnosť našej organizácie. Celá organizácia funguje vlastne na kamarátstve a vzájomnej dôvere, nemáme žiadne centrálne vedenie, ale všetko je založené na komunikácii medzi jednotlivými pobočkami. Úlohou pobočiek je vytvoriť si v oblasti svojho pôsobenia národno-oslobodeneckú základňu, šíriť ďalej myšlienku Národného Odporu, vykonávať monitoring našich nepriateľov...“

Aktivity Národného odporu Slovensku sa v tejto dobe sústredili na organizáciu jednotlivých buniek, ktoré mali podľa jednotlivých prehlásení vznikať. Fakticky však až do roka 2007 aktívne pôsobila len jedna skupina – spomínaný Národný odpor Nitra. Na verejnosti sa zviditeľnil najmä účasťou asi dvadsiatky jeho aktivistov na proteste proti maďarskému šovinizmu v Šuranoch v máji 2006, ktorý využila Slovenská pospolitosť a Slovenská ľudová strana ako svoj predvolebný míting. Protest mal byť pôvodne namierený proti organizácii koncertu maďarskej revizionistickej skupiny Hnutie 64 žúp (HVIM), ktorý sa v ten istý deň konal v neďalekej Komóči. Aktivisti NO Nitra sa spolu so skupinou niekoľkých jednotlivcov po protestnom mítingu v Šuranoch rozhodli na koncert presunúť a vyvolali tak konfrontáciu medzi nimi a maďarskými organizátormi z HVIM. Polícia im však na koncert preniknúť nedovolila a konflikt skončil niekoľkými vulgárnymi gestami.

Druhý krát sa Národný odpor Nitra dostal do médií v súvislosti s údajným útokom na maďarskú študentku Hedvigu Malinovú. Policajné orgány po jej výsluchu zverejnili identikity dvoch páchateľov, ktoré sa veľmi podobali na dvoch aktivistov NO Nitra. Ich fotografie, ktoré vznikli práve v máji v Komóči, sa objavili na demonštrácii Hnutia 64 žúp, kde boli spálené spolu s portrétom predsedu vládnej nacionalistickej Slovenskej národnej strany, Jána Slotu. Prípad Hedvigy Malinovej nie je doteraz vyšetrený.

Národný odpor Nitra sa zúčastnil prvomájových nepokojov v Brne v roku 2007, kde polícia po krátkom pouličnom boji rozohnala pochod šiestich stovák aktivistov Národního odporu, zorganizoval však i dve samostatné akcie – pochod proti drogám, 16. marca 2007, s asi stovkou zúčastnených z rôznych slovenských krajne pravicových organizácií a pochod proti homosexualite, 18. mája 2007, na ktorý prišlo asi 70 sympatizantov NO a krajnej pravice.

Bunku Národného odporu Slovensko sa pokúsilo organizovať niekoľko jednotlivcov i v Prievidzi. Ako organizátora spomienkového pochodu na vojnový Slovenský štát uviedla Národný odpor Prievidza trojica aktivistov, Martin Jurík, Peter Poliak a Lukáš Veselka. Pochod miestne orgány nepovolili, keďže ohlásenie nespĺňalo niektoré formálne náležitosti a organizátori nepredložili podrobný program zhromaždenie. Prievidzký primátor v odôvodnení navyše argumentoval extrémistickým charakterom neregistrovanej organizácie. Význam NO Prievidza v rámci siete NO Slovensko je otázny – po tomto pokuse nie sú ďalšie aktivity prievidzskej skupiny evidované, navyše, načasovanie spomienkového pochodu, plánovaného na 17. marca 2007, teda takmer kolidujúceho s pochodom proti drogám NO Nitra, ktorý sa uskutočnil 16. marca, naznačuje problémy v prípadnej komunikácii medzi oboma skupinami.

Počas leta roku 2007 sa začali organizovať i ďalší sympatizanti Národného odporu, ktorí sa zúčastňovali na akciách českej siete či NO Nitra a vznikli lokálne organizované skupiny v Bratislave a Trnave. Všetky tri v súčasnosti aktívne bunky vydali 7. augusta 2007 spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrujú odhodlanie bojovať proti „Systému“.




Hlbšie spracované programové koncepty Národného odporu Slovensko neexistujú. Organizácia predstavuje aktivizáciu tradície národného socializmu, hlási sa k európskemu rasistickému hnutiu a ideálu árijskej rasy, programovým princípom českého Národního odporu a revolučnej stratégii, ktorej cieľom je zmena politického režimu a odstránenie liberálnej demokracie. Napriek tomu je v jeho doterajšom vývoji badateľný protimaďarský šovinizmus, typický pre ultranacionalistické organizácie typu Slovenskej pospolitosti, ktorý sa občas v rámci NS scény stretáva s nevôľou – napríklad predstavitelia slovenskej divízie Blood and Honour vždy upozorňovali na „potrebu zachovania bielej rasy“, ktorej nacionalistický šovinizmus škodí. Národný odpor Slovensko je z bezpečnostného hľadiska militantná organizácia, ktorá považuje násilie za legitímny prostriedok na vyjadrenie odporu. Postupne sa mu darí zaujať silnejšie pozície na slovenskom ultrapravicovom priestore a má ambície stať sa vedúcou silou krajnej pravice – podobne, ako sa to v priebehu niekoľkých rokov podarilo českým bunkám NO.

Vyhlásenie Národného odporu Slovensko zo 7. augusta 2007

Národy Európy stoja na okraji priepasti, ktorá sa má stať hrobom našich hodnôt, kultúry, najvzácnejšieho bohatstva, budovaného našimi predkami celé tisícročia. Zvrátená vízia multikultúrnej a multirasovej spoločnosti sa ukázala ako Trójsky kôň, ktorý prešiel európskymi bránami a dôsledky na seba nenechali dlho čakať. Nárast nezamestnanosti spôsobený prílivom lacnej pracovnej sily z mimoeurópskych krajín, klesajúca životná úroveň, nárast kriminality, až po terorizovanie domáceho obyvateľstva a otvorené vyčíňanie imigrantov na predmestiach Paríža. To sú len jedny z následkov experimentu zvaného multikulturalizmus, ktorý však súčasný systém aj naďalej podporuje, a zároveň na úkor cudzieho potláča všetko národné.

Situácia nie je iná ani na Slovensku. Systém nás oberá nielen o národné bohatstvo a kultúru, ale aj o najzákladnejšie ľudské práva a slobody! Vyhovárajúc sa na vojnu s terorizmom čoraz viac zasahuje do súkromia a osobnej slobody obyvateľov. Sloboda prejavu, zhromažďovania, združovania sa a iné politické práva sa stávajú frázami, zatiaľ čo akékoľvek útoky voči nášmu národu sú štátom tolerované.

V systéme, kde existuje takéto bezprávie, má ľud legitímne právo na odpor!

Preto my, aktivisti národného odporu vyhlasujeme, že budeme aj napriek represiám zo strany Systému naďalej pokračovať v aktivitách na území Slovenska, ako aj v doterajšej úspešnej spolupráci s aktivistami ostatných krajín Európy.

Zároveň vyzývame všetkých, ktorým osud európskych národov nie je ľahostajný, aby sa pridali k nám, a v rámci taktiky bezvodcovského odporu zakladali v našich mestách a obciach nové, nezávisle od seba pôsobiace bunky národného odporu. Ulice sú naše!


Aktivisti NO Bratislava, NO Nitra, NO Trnava

Kontaktní e-mailové adresy na lokální organizované skupiny aktivistů hnutí národního odporu působící v současnosti na území Slovenské republiky:

NÁRODNÝ ODPOR BRATISLAVA
> odpor_bratislava [zavináč] hailmail [tečka] net

NÁRODNÝ ODPOR NITRA
> odpor_nitra [zavináč] hailmail [tečka] net

NÁRODNÝ ODPOR TRNAVA
> odpor_trnava [zavináč] safe-mail [tečka] net

Prehlásenie Národného odporu Slovensko zo 17. októbra 2005

Národný Odpor Slovensko je nacionalistická organizácia, ktorá bojuje proti rôznym fenoménom tejto doby, akými sú napr. komunizmus, maďarizácia, pseudohumanizmus, drogy, atď.! Po neúspechoch iných organizácií sme zvolili inú taktiku boja, ktorá je založená hlavne na vytváraní­ miestnych a oblastných pobočiek. Tento systém je dobrý hlavne preto, že je veľmi ní­zke percento toho, že sa k nám infiltrujú naši nepriatelia a ukončia tým činnosť našej organizácie. Celá organizácia funguje vlastne na kamarátstve a vzájomnej dôvere, nemáme žiadne centrálne vedenie, ale všetko je založené na komunikácii medzi jednotlivými pobočkami. Úlohou pobočiek je vytvoriť si v oblasti svojho pôsobenia národno-oslobodeneckú základňu, šíriť ďalej myšlienku Národného Odporu, vykonávať monitoring našich nepriateľov, lebo keď ich budeme poznať, náš boj bude oveľa ľahší­, a podporovať v čo najväčšej miere aktivity NO Slovensko.

NO nie je organizácia, ktorá by v blí­zkej, ale aj vzdialenej dobe chcela vstúpiť do politiky lebo tieto snahy tu už boli a náš politický systém si s tým veľmi ľahko poradil, ale to neznamená, že nebudeme takéto organizácie podporovať, práve naopak by sme spoluprácu s nimi vrelo privítali, veď aj ony chcú presadiť myšlienky NS. Naši­m prvoradým cieľom je nábor nových záujemcov a vytváranie nových pobočiek, až potom môžeme fungovať ako vyspelá organizácia, s ktorou si ani náš systém len tak ľahko neporadí­. Tak neváhajte a nebojte sa vstúpiť do nášho boja!

Na revolúciu nepotrebujeme povolenie!!!

Prehlásenie Národného odporu Slovensko z 31. mája 2005

Dlhšiu dobu sme boli sklamaní z vývoja v Slovenskej republike. Pronárodné sily boli paralyzované doslova nechutnými diverznými akciami. Zvnútra boli nahlodané vzťahy medzi vedúcimi členmi SNS. Prospechári našej najstaršej strany spôsobili jej zánik, nastal rozkol a pred voľbami sa strana rozštiepila. SNS a jej členovia boli denne prepieraný v médiách, diskreditovaní a očierňovaní pripadali niekedy až komicky aj keď je pravda, že nie za všetko mohli média. Tieto akcie slúžiace na diskreditáciu a rozvrat SNS boli až priveľmi precízne a správne načasované, aby sa obhajovali ako nedorozumenia alebo vzájomná antipatia členov. Likvidácia jedinej schopnej národnej strany pred posednými voľbami spôsobila, že nebol nikoho kto by obhajoval národnú myšlienku v parlamente SR. Samozrejme, kde sú porazení, sú aj víťazi. Najväčšiu vojnovú korisť si urvala maďarská SMK. V čase, keď sa slovenské vysoké školstvo pripravuje na reformu z dôvodu nedostatočného financovania, Maďari na Slovensku otvárajú Maďarskú univerzitu. Táto drzá a agresívna expanzia pripomína azda len jeden nearabský národ na arabskej pôde. Avšak dnes akoby nastupovala nová generácia národne zmýšľajúcich ľudí.

To, čo je u nás ešte v zemi, v Čechách a na Morave začína klíčiť. Poučení z minulosti sa začínajú tvoriť nové a celkom životaschopné zoskupenia ľudí odmietajúcich status quo. Ľudí odhodlaných bojovať za posvätné ideály, bojovať proti ničiteľom pravdy. Ľudí s vedomím že ak sa neschopíme dnes a v celej svojej sile tak už sa nepostavíme nikdy. Organizácia Národný odpor združujúca práve takýchto ľudí má podľa nás schopnosť vytvoriť pevnú platformu garantujúcu úspech myšlienok národných. Z vyjadrení na odpor.net jasne vyplýva že ju tvoria rozumní a skúsení ľudia a to je to, čo dáva Národnému odporu budúcnosť. Aby sme zhrnuli dôvody, prečo sme sa rozhodli podporiť organizáciu Národný odpor:

- odmietame dvojaké štandardy pre Slovákov a pre cigánov

- odmietame prílev imigrantov nesúcich so sebou potenciál organizovaného zločinu, drog a u nás dávno zlikvidovaných chorôb

- odmietame ľudí tváriacich sa ako experti na vedenie štátu navzdory tomu že za pre nás obyčajných ľudí žije zo dňa na deň horšie a HDP na jedného obyvateľa dosiahol v roku 2003 51 percent z priemeru EÚ a mzdy sú 6- až 10-násobne nižšie, tím pádom sa radíme medzi druhý najchudobnejší štát únie

- odmietame ponižovanie našej inteligencie, základnej esencie každej vyspelej spoločnosti, v západných fabrikách na balenie cédečiek a vysokoškolsky vzdelaných ľudí degradovaných na úlohu utieračov detských zadkov vo vyspelých štátov EÚ a USA

- odmietame genocídu našich národov pomocou dramaticky zníženej pôrodnosti

- odmietame totálnu profesionalizáciu armád vytvorením žoldnierskeho vojska

- odmietame označenie neonacista, ktoré sa udelí každému, kto s láskou vysloví slovo národ, predkovia alebo otčina

- o dmietame ľudí ktorí nedokážu urobiť nič iné ako obliecť si bomberku a okované boty, mlátiť všetko čo sa pohne a dookola omieľať že práve oni zachraňujú svoj národ

- odmietame moc ľudí natoľko nebezpečných že ich sila je prakticky neohroziteľná a zároveň pre jednoduchého človeka neviditeľná

- odmietame deformáciu dejín a následného navodenia pocitu viny za všetko čo "surový európsky človek" urobil

- odmietame fasády demokracie za ktorými sa skrýva tyrania, akú doteraz ľudstvo nepoznalo

Ak by sme mali vypisovať čo naopak podporujeme, stačí znegovať predchádzajúce vyhlásenia. Zhrniem to však do pár viet. Chceme otvorenú spoločnosť bez strachu z vysloveného názoru, spoločnosť stojacu na hodnotách práce, rodiny, národa a slobodného myslenia, spoločnosť ktorá zaručí šťastné detstvo najmenším a dôstojné čakanie na odchod našim najstarším. Chceme spoločnosť ktorá bude podporovať schopných a talentovaných, v ktorej občan bude skutočne politicky mysliaci a nie len zmätená obeť mediálnych manipulátorov, spoločnosť založenú na úcte k predkom a na povinnosti voči našim potomkom.

Na stráž!

Oznámenie pochodu Národného odporu Nitrou miestnou samosprávou

Editorial

Politický program občianskeho združenia Slovenská pospolitosť (SP) a politickej strany, ktorú jej predstavitelia s niekoľkými ďalšími lídrami slovenskej krajnej pravice založili, teda Slovenskej pospolitosti – Národnej strany (SP-NS), predstavoval v histórii ponovembrového slovenského politického straníctva doteraz najambicióznejší pokus o prenesení politického extrémizmu do sféry politiky a legálnej volebnej súťaže. Aktivity hnutia, ktorému sa na istý čas podarilo postaviť sa do čela slovenskej ultrapravice, otvorene smerovali nielen k obhajobe politiky postavenej na princípoch šovinizmu a xenofóbie, či snahám o odstavenie značnej skupiny obyvateľstva od možnosti účastniť sa na výkone vlastných politických práv, ale i k potlačeniu zásady o nemennosti niektorých základných podôb demokratického zriadenia a proklamovaným snahám o odstránení parlamentnej demokracie.

Komplexnosť programových priorít Slovenskej pospolitosti, dobrá organizovanosť a akcieschopnosť hnutia, ako i čoraz vyhrotenejší vzťah tejto najsilnejšej časti slovenskej ultrapravice k inštitúciám demokratického ústavného štátu, vyvolali silnú odozvu politického systému slovenskej liberálnej demokracie. Otázka ochrany demokracie pred subverzívnou činnosťou jej nepriateľov presiahla v tomto období pôdu akademických diskusií či teoretických konceptov bezpečnostnej politiky a stala sa problémom nanajvýš praktickým.

„Democracy becomes militant“, konštatuje Karl Loewenstein. Viera v bezpodmienečné víťazstvo demokracie, ktorá nebude schopná a ochotná chrániť vlastné hodnoty, sa po skúsenosti s nemeckým nacionálnym socializmom, ktorý porazil demokraciu práve vďaka jej nedostatkom, stáva naivnou, a nebezpečnou, chcelo by sa dodať. Koncept militantnej demokracie (obranyschopnej, bojovnej demokracie, z nemeckého politologického prostredia známej ako streitbare Demokratie) v sebe zo svojej podstaty predpokladá povojnové víťazstvo myšlienky, že demokratické zriadenie sa nemôže vzdať niektorých obranných mechanizmov, ktoré môžu účinne znížiť riziko ohrozenia samotného demokratického usporiadania spoločnosti; tým zároveň rieši dilemu medzi maximálnym priestorom pre slobodu v rámci liberálnej demokracie a otázkou, či má demokratický systém obsahovať zásadné prostriedky zamedzujúce zneužitiu jeho hodnôt, príklonom k druhej zo spomenutých možností.

Blog Nepriatelia demokracie nemá ambíciu vstúpiť do diskusie, do akého svetla tým demokracia samú seba stavia, i keď takejto debate nemožno uprieť mimoriadnu príťažlivosť; priestor pre takéto postrehy však v žiadnom prípade čitateľom nemieni uprieť. Naopak, sú vitané v diskusii pod jednotlivými príspevkami. Samotný obsah však mieni reflektovať fakt, že demokracia sa skutočne voči svojim nepriateľom bráni; a je nesmierne zaujímavé sledovať ako.

Blog je zatiaľ v skušobnej prevádzke.