28. 2. 2008

1. marca bola pred dvoma rokmi rozpustená SP-NS

1. marca 2006, teda pred dvomi rokmi, Najvyšší súd pristúpil k absolútne precedentnému rozhodnutiu, ktorým rozpustil Slovenskú pospolitosť - Národnú stranu, prvú a doteraz jedinú politickú stranu rozpustenú po vzniku samostatnej Slovenskej republiky v roku 1993. Rozpustenie SP-NS je možné považovať za jeden z najvýznamnejších momentov ochrany demokracie v modernej slovenskej histórii, vďaka ktorým bolo možné aspoň pred nástupom novej vlády, počas ktorej doznala politika ochrany demokracie významných obmien a získala významne selektívnejšiu povahu, Slovensko považovať za krajinu, ktorú je možné zaradiť k teoretickému konceptu militantných demokracií. Rozpustenie SP-NS, teda zákonné obmedzenie práva na združovanie v politických stranách, je tak možné spolu napríklad s rozpustením Socialistickej ríšskej strany, označiť za najsilnejšie prostriedky ochrany liberálnych demokracií po 2. svetovej vojne.

Čítajte na blogu Nepriatelia demokracie: Rozsudok Najvyššieho súdu, ktorým bola rozpustená Slovenská pospolitosť - Národná strana

Samotná Slovenská pospolitosť - Národná strana návrh Generálnej prokuratúry na rozpustenie napadla v rozsiahlom argumentačnom spise, ktorý je doteraz dostupný na stránkach SP.

Azda najviac kontroverznou programovou prioritou SP-NS sa podľa rozhodnutia súdu stala proklamovaná ambícia strany odstrániť parlamentnú demokraciu a vybudovať nový slovenský stavovský štát na národnom, kresťanskom a sociálnom princípe. Generálny prokurátor poukazoval predovšetkým na navrhované rozdelenie občanov do deviatich stavov podľa povolaní a jedného stavu „národnostné menšiny“, pričom registrácia v stave by bola dobrovoľná, avšak iba registrovaný člen stavu by mal možnosť voliť (čím by bol porušený ústavný princíp všeobecnosti volieb); počet zástupcov každého stavu v zákonodarnom zbore by pritom závisel od počtu členov stavu (čím by bol porušený ústavný princíp rovnosti každého hlasu). Rozdelenie zriadenia na deväť stavov podľa povolaní a stavu národnostné menšiny (ktoré by navyše nezískavali zástupcov podľa pomerného princípu na základe počtu členov, ale výhradne také, aké zastúpenie má slovenská menšina v tzv. domovskej krajine minority) podľa prokurátora rozdeľovalo občanov na dve skupiny s neplnohodotným prístupom k základným právam.


Slovenská pospolitosť vo svojej obsiahlej obhajobe odmietla, že by tzv. stavovská demokracia ako taká predstavovala závažnú zmenu náležitostí demokratického ústavného štátu, keďže prvky stavovského systému sú podľa nej prítomné napríklad v politickom systéme Írska, Slovinska a Veľkej Británie. Podmienenosť účasti na voľbách predchádzajúcou registráciou v stave je podľa združenia porovnateľná s povinnosťou zapísania voliča do voličských zoznamov, čo však Najvyšší súd odmietol s argumentáciou, že „inštitút stáleho zoznamu voličov je organizačným nástrojom len pre samotnú organizáciu a usporiadanie volieb“, zatiaľ čo „systém organizácie občanov v stavoch podľa povolaní má za cieľ iné usporiadanie spoločnosti, čo jednoznačne vyplýva z programu SP-NS, a to rozdielneho od systému parlamentnej demokracie“.

Azda najvýraznejšie porušenie princípov demokracie, rozdelenie stavov na skupinu podľa povolaní a skupinu „národnostné menšiny“, Slovenská pospolitosť obhajovala nepochopením zo strany prokurátora, keďže podľa nej sa do stavu podľa povolaní môžu registrovať všetci občania Slovenskej republiky, a teda i príslušníci národnostných menšín, a desiaty stav „národnostné menšiny“ má vďaka svojej reciprocite vo vzťahu k účasti slovenskej menšiny na legislatívnom procese v iných krajinách predstavovať to, že „de facto v systéme, ktorý presadzuje SP-NS, môžu mať menšiny významnejšie zastúpenie v zákonodarnom zbore ako je im to umožnené dnes“, keďže okrem mandátov získaných v rámci profesných stavov budú mať nárok i na akési bonusové kreslá v desiatom stave. Ak by sme sa držali striktne textu Ľudového programu SP-NS, takáto interpretácia by pravdepodobne bola možná, no nezhoduje sa s kontextom celého materiálu, činnosťou a vyhláseniami strany a nebola by zasadená do širších súvislostí. Námietku SP-NS Najvyšší súd neuznal, keď povedal, že takýto výklad je v podstate dodatočným vysvetlením strany a samotný Ľudový program ho neobsahuje. A dodáva: „Svojou formuláciou, podľa ktorej člen stavu môže voliť alebo byť volený len v rámci svojho stavu, v podstate vylučuje možnosť tvrdeného uplatnenia volebného práva vyplývajúceho z členstva v stave podľa povolania a deklarovaného princípu voľby zástupcov národnostnej menšiny“.

Rozhodnutie SP-NS malo zásadný vplyv nielen na redefiníciu kľúčových princípov ochrany demokracie na Slovensku, ktorá nadobudla výrazne preventívny charakter a v tejto chvíli už bola schopná zamedziť rastu takých nepriateľov demokracie, ktorí by potencionálne bezpečnostné riziko predstavovali v budúcnosti, i keď sa v tejto chvíli snažia viac či menej udržať v rámci pravidiel hry parlamentnej liberálnej demokracie; následkom tohto rozhodnutia a následného fiaska vo voľbách v júni 2006, kedy predstaviteľov SP na svoju kandidátku kooptovala Slovenská ľudová strana, došlo k definitívnemu rozkladu hnutia. Regionálne štruktúry Slovenskej pospolitosti sa rozpadli, členská základňa sa otriasla v základoch, významne boli narušené kontakty s inými ultrapravicovými skupinami, predovšetkým s dovtedy najbližším spojencom, Novým slobodným Slovenskom. Slovenská pospolitosť zostala marginalizovaná v podstate až dodnes a nepredstavuje významnejší prúd na slovenskej krajnej pravici.

Sledujte video Slovenskej pospolitosti o prenasledovaní jej členov bezpečnostnými zložkami štátu



SP dnes (Na 2. marca 2008 pripravuje Slovenská pospolitosť protest proti vyhláseniu nezávislosti Kosova. Uskutoční sa o 12.00 na Námestí SNP. Súčasný stav organizácie, ktorej protestov sa zúčastňuje vždy len niekoľko jednotlivcov, maximálne dve-tri desiatky účastníkov, však napovedá, že akcia nebude mať väčší význam - a v porovnaní s pochodom v Nitre nepredstavuje väčšie bezpečnostné riziko.) UPDATE Po upozornení v diskusii sa ukázalo, že táto informácia je nepravdivá, SP protest neorganizuje, plánuje sa na ňom len zúčastniť. Protest je samostatnou občianskou inciatívou, viac tu. Za chybu, ktorá vznikla nedostatočným overením si textu na stránke SP (porovnávané boli len niektoré vybrané weby slovenskej krajnej pravice), sa ospravedlňujem. Za upozornenie ďakujem.

4 komentáre:

buko povedal(a)...

Ako si prišiel na to, že demonštráciu organizuje SP? Za to, že oznam o konaní demonštrácii majú na svojej stránke?

Buko povedal(a)...

www.kosovonie.blogspot.com

Buko povedal(a)...

pardon oprava: www.niekosovo.blogspot.com

Anonymný povedal(a)...

What words..