Krajne pravicová scéna na Slovensku doznala v rokoch 2005 a 2006 výrazných zmien, ktoré významnamným spôsobom determinujú jej vývoj v súčasnosti. Dominantné postavenie ultranacionalistickej korporativistickej Slovenskej pospolitosti sa zosypalo po rozkladnom opatrení bezpečnostných zložiek, rozpustení jej straníckej odnože, Slovenskej pospolitosti – Národnej strany Najvyšším súdom a volebnom fiasku jej lídrov na kandidátke Slovenskej ľudovej strany. Dramatické udalosti na prelome týchto rokov rozhádali zvyšok krajnej pravice, Slovenskú pospolitosť marginalizovali a izolovali a dali možnosť vzniku nových extrémistických skupín, ktoré sa pokúšajú v priestore za pravou hranicou ústavnej konformity zaujať svoje postavenie.
Najaktívnejšími na slovenskej krajnej pravici začínajú byť nové prúdy: umiernené neoľúdácke nacionalistické krídlo tvorené Novým slobodným Slovenskom, Slovenským hnutím obrody či Jednotou slovenskej mládeže, častokrát napojené či parazitujúce na štátom podporovaných inštitúciách, akou je napríklad Matica Slovenská, a opäť aktivizovaní nacionálni socialisti, organizovaní predovšetkým v militantných leaderless skupinách Národného odporu Slovensko.
Národný odpor Slovensko (NO Slovensko) vznikol zo skupín radikálnych nacionalistov, ktorí si vo chvíli, keď sa začali precíznejšie organizovať, zvolili stratégiu odporu bez vedenia vedúcej sily českej militantnej ultrapravice, hnutia Národní odpor. Prvá skupina na území Slovenskej republiky, Národný odpor Nitra, sa začal formovať po účasti skupiny slovenských radikálov na prvomájovom pochode českého Národního odporu v Brne v roku 2005. Jej vznik bol oznámený 20. mája 2005. O niekoľko dní neskôr, 31. mája 2005, vydali jeho aktivisti prvé vyhlásenie, podpísané ako „vyhlásenie NO Slovensko“. V ňom sa v hrubých rysoch pokúsili objasniť dôvody svojho vzniku a našrtnúť niektoré základné programové princípy.
Vyhláseniu, dostupnému v prílohe, chýba akákoľvek ucelenosť a komplexnosť programových zásad, niektoré body si v podstate odporujú, v zásade sa ale Národný odpor Slovensko prezentoval proti imigrácii, zvýhodňovaniu „Cigáňov“, vláde a politickému režimu v krajine, ktorý označoval ako „tyraniu, akú doteraz ľudstvo nepoznalo“. Napriek tomu, že sa NO Slovensko od začiatku považoval za slovenskú sieť autonómnych buniek hlásiacich sa k princípom českého Národného odporu, v ňom chýba orientácia na národný socializmus, charakteristickú črtu organizácie, prítomnú v samotnom Manifeste NO.
Prvým dokumentom, kde Národný odpor Slovensko označuje za svoj ústredný cieľ „presadenie myšlienok NS“ je prehlásenie zo 17.10.2005, kde i bližšie vysvetľuje fungovanie organizácie, predovšetkým princíp leaderless resistance:
„Po neúspechoch iných organizácií sme zvolili inú taktiku boja, ktorá je založená hlavne na vytváraní miestnych a oblastných pobočiek. Tento systém je dobrý hlavne preto, že je veľmi nízke percento toho, že sa k nám infiltrujú naši nepriatelia a ukončia tým činnosť našej organizácie. Celá organizácia funguje vlastne na kamarátstve a vzájomnej dôvere, nemáme žiadne centrálne vedenie, ale všetko je založené na komunikácii medzi jednotlivými pobočkami. Úlohou pobočiek je vytvoriť si v oblasti svojho pôsobenia národno-oslobodeneckú základňu, šíriť ďalej myšlienku Národného Odporu, vykonávať monitoring našich nepriateľov...“
Aktivity Národného odporu Slovensku sa v tejto dobe sústredili na organizáciu jednotlivých buniek, ktoré mali podľa jednotlivých prehlásení vznikať. Fakticky však až do roka 2007 aktívne pôsobila len jedna skupina – spomínaný Národný odpor Nitra. Na verejnosti sa zviditeľnil najmä účasťou asi dvadsiatky jeho aktivistov na proteste proti maďarskému šovinizmu v Šuranoch v máji 2006, ktorý využila Slovenská pospolitosť a Slovenská ľudová strana ako svoj predvolebný míting. Protest mal byť pôvodne namierený proti organizácii koncertu maďarskej revizionistickej skupiny Hnutie 64 žúp (HVIM), ktorý sa v ten istý deň konal v neďalekej Komóči. Aktivisti NO Nitra sa spolu so skupinou niekoľkých jednotlivcov po protestnom mítingu v Šuranoch rozhodli na koncert presunúť a vyvolali tak konfrontáciu medzi nimi a maďarskými organizátormi z HVIM. Polícia im však na koncert preniknúť nedovolila a konflikt skončil niekoľkými vulgárnymi gestami.
Druhý krát sa Národný odpor Nitra dostal do médií v súvislosti s údajným útokom na maďarskú študentku Hedvigu Malinovú. Policajné orgány po jej výsluchu zverejnili identikity dvoch páchateľov, ktoré sa veľmi podobali na dvoch aktivistov NO Nitra. Ich fotografie, ktoré vznikli práve v máji v Komóči, sa objavili na demonštrácii Hnutia 64 žúp, kde boli spálené spolu s portrétom predsedu vládnej nacionalistickej Slovenskej národnej strany, Jána Slotu. Prípad Hedvigy Malinovej nie je doteraz vyšetrený.
Národný odpor Nitra sa zúčastnil prvomájových nepokojov v Brne v roku 2007, kde polícia po krátkom pouličnom boji rozohnala pochod šiestich stovák aktivistov Národního odporu, zorganizoval však i dve samostatné akcie – pochod proti drogám, 16. marca 2007, s asi stovkou zúčastnených z rôznych slovenských krajne pravicových organizácií a pochod proti homosexualite, 18. mája 2007, na ktorý prišlo asi 70 sympatizantov NO a krajnej pravice.
Bunku Národného odporu Slovensko sa pokúsilo organizovať niekoľko jednotlivcov i v Prievidzi. Ako organizátora spomienkového pochodu na vojnový Slovenský štát uviedla Národný odpor Prievidza trojica aktivistov, Martin Jurík, Peter Poliak a Lukáš Veselka. Pochod miestne orgány nepovolili, keďže ohlásenie nespĺňalo niektoré formálne náležitosti a organizátori nepredložili podrobný program zhromaždenie. Prievidzký primátor v odôvodnení navyše argumentoval extrémistickým charakterom neregistrovanej organizácie. Význam NO Prievidza v rámci siete NO Slovensko je otázny – po tomto pokuse nie sú ďalšie aktivity prievidzskej skupiny evidované, navyše, načasovanie spomienkového pochodu, plánovaného na 17. marca 2007, teda takmer kolidujúceho s pochodom proti drogám NO Nitra, ktorý sa uskutočnil 16. marca, naznačuje problémy v prípadnej komunikácii medzi oboma skupinami.
Počas leta roku 2007 sa začali organizovať i ďalší sympatizanti Národného odporu, ktorí sa zúčastňovali na akciách českej siete či NO Nitra a vznikli lokálne organizované skupiny v Bratislave a Trnave. Všetky tri v súčasnosti aktívne bunky vydali 7. augusta 2007 spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrujú odhodlanie bojovať proti „Systému“.
Hlbšie spracované programové koncepty Národného odporu Slovensko neexistujú. Organizácia predstavuje aktivizáciu tradície národného socializmu, hlási sa k európskemu rasistickému hnutiu a ideálu árijskej rasy, programovým princípom českého Národního odporu a revolučnej stratégii, ktorej cieľom je zmena politického režimu a odstránenie liberálnej demokracie. Napriek tomu je v jeho doterajšom vývoji badateľný protimaďarský šovinizmus, typický pre ultranacionalistické organizácie typu Slovenskej pospolitosti, ktorý sa občas v rámci NS scény stretáva s nevôľou – napríklad predstavitelia slovenskej divízie Blood and Honour vždy upozorňovali na „potrebu zachovania bielej rasy“, ktorej nacionalistický šovinizmus škodí. Národný odpor Slovensko je z bezpečnostného hľadiska militantná organizácia, ktorá považuje násilie za legitímny prostriedok na vyjadrenie odporu. Postupne sa mu darí zaujať silnejšie pozície na slovenskom ultrapravicovom priestore a má ambície stať sa vedúcou silou krajnej pravice – podobne, ako sa to v priebehu niekoľkých rokov podarilo českým bunkám NO.
